Bolo 10. 5. 2012 a mladá skupinka študentov SOŠ podnikania si ťahala kufre a náhlila sa na letisko so zámerom nezmeškať lietadlo smer Budapešť- Heraklion.. Plní očakávaní sme začali vystupovať jeden po druhom : Barbora Skrepková, Simona Kovaľová, Michaela Andrejová, Lenka Grešová, Mirka Sabolová, Silvia Gvuščová, Michaela Grešová, Miriam Mydlová, Anna Maria Gaľová, Katarína Sabolová, Róbert Múdry, Lukáš Hoľva, Filip Jurko, Ondrej Majer.
Šli sme do izieb a keď sme sa ráno zobudili, boli sme na Kréte. Prvý deň bol o zadeľovaní práce. Všetci sme sa mali postaviť vedľa seba a postupne začali hlásiť naše mená aj s pozíciami. Zadelili nás do dvoch pozícií a to čašník v reštaurácií a čašník v bare. Potom si nás zobrali naši šéfovia a začali nás učiť krok po kroku veci, ktoré sme museli ako čašníci ovládať. No prišli prvé dni práce a s tým aj prvé slzy smútku. "Chcem ísť domov. Chýba mi mamka, priatelia a moja posteľ!" Tak táto veta začala znieť čoraz častejšie od každého jedného člena tohto pobytu. Jeden druhého sme sa snažili podržať, no bolo to ťažké. Prešli prvé týždne a postupne sa strácali aj slzy a nastala doba užívania si krásneho prostredia Kréty a chodenia do práce. Áno, dobre čítate: užívania si. Takéto študijné výlety nie sú len o práci, ale aj zábave s priateľmi. Večer po práci sme sa mohli stretnúť všetci na pláži, spievať si, zabávať sa, hovoriť si všelijaké príhody z práce – a toto všetko sa udialo pod nebom plným hviezd. Samozrejme nechýbali ani takzvané Beach Party, čiže diskotéky na pláži. Spoznávanie nových ľudí bolo samozrejmosťou. Ako inak, nedorozumel si sa nijako ináč, len s angličtinou. Angličtina bola veľký problém pre každého, ale keďže sme boli takí šikovní, tak sme si ju rýchlo precvičili a neskôr už rozprávali plynule. Dni ubiehali a my sme začali naberať viac a viac skúseností a učili sme sa novým veciam. Študenti pracujúci v reštaurácií sa učili rýchlejšie zbierať taniere a prestierať obrusy, no zároveň aj ťahať ťažké troleje plné špinavého riadu. Študenti v bare sa učili lepšie držať tácku plnú pohárov, komunikovať s ľuďmi, aby mali lepšie tringelty a samozrejme, že sme sa aj priučili robiť svetové drinky ako je Mojito, Pinacolada, Blue Hawai a mnoho iných. Najlepšie to bolo, keď sme všetci skončili, začali sa postupne stretávať a jeden druhému začali rozprávať, čo sa prihodilo v práci. "Dnes sa ma jedna zákazníčka opýtala, koľko mám detí!" povedala šokovaná Barbora. "Moji obľúbení zákazníci mi dali tringelt 20 €!", prezradil celý natešený Róbert. "Ja som dnes skoro zasa odpadla", so slzami v očiach sa nám priznala Miška, ktorej nadmerné horúčavy nerobili v práci dobre, no bohužiaľ, nebola to len ona, kto mal takýto problém. Sezóna sa pomaličky blížila ku koncu a s tým našťastie bolo aj menej dovolenkujúcich. Behom 2 týždňov rapídne klesol počet dovolenkujúcich z 2 200 na 700, čo bola pre nás tá najlepšia správa, pretože sme vedeli, že už sa toľko nenarobíme ako pred tým. Mali sme viac voľna, mohli sme si viac užívať našporené eurá. Diskotéky, o akých môžete tu na Slovensku len snívať, bungee jumping, nakupovanie v mestách plných obchodov, a keď píšem o obchodoch, tak tým nemyslím žiadne lacné čínske stánky.
No zrazu sme si uvedomili, že čoskoro opúšťame Krétu. Krétu, na ktorej sme prežili a zanechali časť nášho života, na ktorej sme zažili svoje najlepšie zážitky doposiaľ, na Krétu, ktorá nás naučila správať sa a stať sa dospelými a zodpovednými. Tak ako sme vybaľovali svoje kufre na začiatku, tak sme ich aj balili naspäť. Ťahajúc kufre a opúšťajúc svoje izby sme sa pobrali so smútkom a slzami v očiach na letisko. Atlantica Sensatori Resort spoznala najlepších Slovákov akých mohla. Naši priatelia plakali a lúčili sa s nami a my samozrejme s nimi. Tak ako sme chceli ísť na začiatku domov, o to viac sme odtiaľ nechceli odísť. Na Krétu sme prichádzali ako mladí, ustráchaní študenti, no odtiaľ odchádzame už ako dospelí ,skúsení , pracovití a nebojácni mladí ľudia.
Študenti zahraničnej praxe 2012 /Fotogaléria/