Francúzsky lektor Michel Bourdier nám ich na našej škole priblížil.
Všetky mestá vo Francúzsku, podobne ako na Slovensku, žijú atmosférou Vianoc už dlhší čas pred samotným Štedrým dňom. Zdobia sa ulice, príbytky, centrá miest sú vysvietené, námestiu dominuje vianočný stromček. Na francúzskych vianočných trhoch je však pravidlom, že sa deti zabávajú aj na tzv. manège (plošinovom kolotoči) a na klzisku. Dospelí sa, podobne ako u nás, zahrievajú pri zvarenom víne.
Na rozdiel od Slovenska, kde máme tri voľné sviatočné dni, vo Francúzsku je to len 25. december. Ako tradícia hovorí, Père Noël prichádza do príbytkov v noci z 24. na 25. decembra, kedy deti spia. Darčeky si teda deti nachádzajú až ráno 25. decembra. Hoci v niektorých rodinách sa dary predsa len otvárajú večer predtým, po slávnostnom jedle. Štedrá večera pozostáva z lahodnej husacej či kačacej pečene. Budúcnosť tejto tradície je však ohrozená kvôli ochrane zvierat v rámci zákonov Európskej Únie, ktoré majú za cieľ zakázať praktiky ich neprirodzeného násilného prekŕmovania. V prímorských oblastiach sú neodmysliteľnou súčasťou štedrovečerného stola dary mora. Za typické vianočné jedlo by sa dala považovať pečená morka na gaštanoch a samozrejme víno, víno a ešte raz víno. Ku každému predjedlu, hlavnému jedlu či k zákusku sa otvára iná fľaša vína – biele sladšie, biele suché, červené víno, ročník... červené z regiónu... Tzv. vianočné poleno (la bûche de Noël) nesmie chýbať ako sladkosť na žiadnom štedrovečernom stole – symbolizuje teplo a svetlo – príjemný príbytok plný blahobytu, ktorý bol za starých čias vždy zásobený dostatočným množstvom dreva. Hoci dnes už má tento zákusok rôzne podoby, svoje slovné pomenovanie si zachoval.
/Sú_francúzske_a_slovenské_vianočné_tradície_podobné_či_odlišné/-úplný_članok
